Basnicky.sk

Hľadím, hľadím do prázdna,
do tmavej ničoty,
tam vietor rozfúkal prach,
každú myšlienku, i keď bola krásna,
kde smutné sú smutných životy.
Hľadím, do tej chladnej prázdnoty,
kde čierne ruže vädnú,
kde nepočujem vrúcny hlas,
kde vidím osamelú dušu smädnú.
Hľadím, a hľadám tie pekné chvíľe,
keď počula som lásky hlas,
keď jej úsmev pre mňa znamenal krásy čas.
Hľadím, do hlbokej studne,
kde len chlad a tma väzí,
kde väzňom si sám v sebe,
kde ťa každý v každej chvíli väzní.
Hľadím, na tie tmavé kúty,
kde bôľ a žiaľ zo stratenej lásky je spätý,
kde snáď zabudnem na tento svet krutý.
Hľadím, do pochmúrneho víru spomienok,
kde myšlienky blúdia smutné,
kde v srdci ich mám uložené,
tie chvíle trpké, zlé, neúprosné.
Hľadím, v tú diaľ nekonečnú,
vidím však len smútok a samotu večnú.
Avšak nádej vo mne stále horí,
že raz príde ten, čo ma šťastnou urobí.